29. marec 2014: Koncert - Collegium Wartberg - "Sedem posledných slov Ježiša Krista na kríži", Senec

29.03.2014 20:00

V sobotu 29. marca 2014 o 20:00 hod sa v Kostole sv. Mikuláša v Senci uskutočnil koncert s názvom "Sedem posledných slov Ježiša Krista na kríži" od skladateľa Franza Josepha Haydna.

Na koncerte sa predstavilo Collegium Wartberg v zložení:
Tokio Takeuchi - 1. husle,
Štefan Filas - 2. husle,
Wolfram Fortin - viola,
Ján Krigovský - 8-stopový violon, umelecký vedúci,
Juraj Vittek - duchovné zamyslenia,
Helena Čajková - recitácia.

Koncert bol benefičný.

Výťažok z koncertu v hodnote 208,65 € bol venovaný konkrétnej pomoci deťom v hmotnej núdzi v seneckej farnosti.

Sedem posledných slov Ježiša Krista na Kríži (nemecky: Die Sieben letzten Wort unseres Erlösers am Kreuz) je orchestrálne dielo Josepha Haydna napísané v roku 1785 alebo 1786 pre bohoslužbu Veľkého piatka V Katedrále  Svätého Kríža v meste Cádiz v Španielsku. Skladateľ dielo prispôsobil roku 1787 pre sláčikové kvarteto a v roku 1796 ako oratórium.

Časti:
1. Introduzione in D minor — Maestoso ed Adagio
2. Sonata I ("Pater, dimitte illis, quia nesciunt, quid faciunt", "Otče, odpusť im, lebo nevedia čo robia")
       in B-flat major — Largo
3. Sonata II ("Hodie mecum eris in Paradiso", "Dnes budeš so mnou v raji")
       in C minor, ending in C major — Grave e cantabile
4. Sonata III ("Mulier, ecce filius tuus", "Žena, hľa, tvoj syn")
       in E major — Grave
5. Sonata IV ("Deus meus, Deus meus, utquid dereliquisti me", "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil")
       in F minor — Largo
6. Sonata V ("Sitio", "Žíznim")
       in A major — Adagio
7. Sonata VI ("Consummatum est", "Je dokonané")
       in G minor, ending in G major — Lento
8. Sonata VII ("In manus tuas, Domine, commendo spiritum meum", "Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha")
       in E-flat major — Largo
9. Il terremoto (Zemetrasenie) in C minor — Presto e con tutta la forza

Skadateľ Franz Joseph Haydn sa narodil v roku 1732 v neďalekom dolnorakúskom mestečku Rohrau.
Svoju vlastnú hudobnú kariéru odštartoval v roku 1739 ako člen legendárneho chlapčenského zboru pri viedenskom Dóme sv. Štefana. Tam si vycibril aj hranie na husliach a klavíri. V sedemnástich rokoch však musel nedobrovoľne zbor opustiť. Dočasne sa živil ako člen rôznych kapiel a po večeroch prepisoval noty. Keď prišla ponuka od grófa Morzina na kapelníka neváhal a presťahoval sa do Lukavice pri Plzni. Práve tu napísal aj svoju prvú symfóniu D dur Lukavickú. Osudový zlom prichádza v roku 1761. Vtedy sa Haydn dostal do služieb kniežaťa Pavla Antona Esterházyho a neskôr jeho syna Mikuláša kde mohol ukázať svoj obrovský hudobný talent naplno. Otvorila sa mu brána k sláve a bohatstvu. Avšak nemohol komponovať podľa vlastnej vôle, musel písať skladby na objednávku a byť neustále pripravený so svojim orchestrom na vystúpenia pre kniežaciu rodinu a ich hostí. Okrem toho bol Haydn aj kniežacím šéfom operného súboru.
Počas tridsaťročnej služby v službách rodiny Esterházy sa meno Haydn stalo pojmom v celoeurópskom meradle. Jeho sláva sa šírila najmä z Paríža pre ktorý písal na objednávku viaceré symfonické diela. K šíreniu jeho hudby prispela aj vtedy rozvíjajúca sa tlač nôt a tak Sláčikové kvarteto č. 32 C dur "Vtáčie", Op. 33, č. 3jeho diela mohli byť súčasne tlačené v Paríži, Berlíne i Amsterdame. Stal sa tu miláčikom publika bez toho, že by tie mestá navštívil.
Po smrti Mikuláša Esterházyho v roku 1790 sa kapela rozpadla a Haydn odchádza do Viedne kde okrem iného skomponoval svoje najznámejšie diela, oratória Stvorenie a Ročné obdobia a aj cisársku hymnu "Gott erhalte" ("Zachovaj bože"), ktorej melódia je známa ako súčasná nemecká štátna hymna.
Z Viedne podnikol aj dve veľmi úspešne cesty do Londýna, ktorý bol považovaný koncom 18. storočia za hudobný Hollywood, kde odohral niekoľko koncertov a úplne si podmanil Londýnčanov.
Po návrate do Viedne chvíľu učil aj Ludviga van Beethovena, ale čoskoro sa ich cesty rozišli.
31.mája 1809 zomrel Franz Joseph Haydn na starobu a vyčerpanie. Pochovaný je v Eisenstadte.